Keď bol môj syn vo veku 5 mesiacov a 2 týždne, bol zdravým a usmievavým bábätkom. Zdravý, veru, takto som to ako mama cítila. Môj pohľad zmenila detská lekárka pri bežnej prehliadke. Ako 5,5 mesačný sa syn totiž ešte stále neotáčal z chrbátika na bruško, čo sa lekárke nezdalo, veď ona má svoje tabuľky, a tie jasne hovoria, dieťa vo veku 5 mesiacov a 2 týždne sa má už otáčať.
Detská lekárka nás poslala na vyšetrenie k neurológovi. Táto odborná lekárka po vyšetrení usúdila, že dieťa má spomalený motorický vývin, odporučila rehabilitáciu pre postihnuté deti. Po 10 minútovom krátkom vyšetrení povedala takýto záver: "Neviem Vám zaručiť, či Vaše dieťa bude chodiť, a ak chodiť bude, aká bude jeho chôdza". Mali sme ešte absolvovať sonografické vyšetrenie mozgu v nemocnici.
Na internete som sa dopátrala, že hypotónia, teda spomalený svalový tonus je často zamieňaný za spomalený motorický vývin, ktorý diagnostikovala odborníčka nám. Motorický vývin je zároveň spájaný s poškodením mozgu. Pri svalovom tonuse je to oneskorenie vývinu. Rehabilitácie na internete odporúčajú odborníci len v ťažkých prípadoch.
Výsledky som zaniesla k detskej lekárke, oznámila som jej, že podľa vlastného usúdenia rehabilitovať zatiaľ so synom nepôjdem, počkám na výsledky zo sona mozgu. Mali ste vidieť ako lekárka so sestričkou na mňa pozerali, ako na krkavčiu matku. Tá čo nechce chodiť s postihnutým dieťaťom cvičiť. Skrátka som len cítila, že syn je iba lenivý, jemu sa jednoducho páči ležať. Čo sa mi potvrdilo, keďže o dva týždne už pre syna obrátenie nebolo najmenším problémom. Všeobecne však polohu na brušku nikdy nemal rád, takže som chápala, že sa mu nechcelo otáčať. Neskôr sa mu viac zapáčilo sedenie. Vráťme sa ale späť k príbehu.
Na sone sme boli o mesiac neskôr, nakoľko to bolo obdobie medzi vianočnými sviatkami. V tom čase sa už syn prevracal v postieľke z bruška na chrbátik a opačne, ako tabuľky kážu. Výsledky zo sona potvrdili, že dieťatko je úplne zdravé.
Ďalej pokračoval vývin môjho dieťatka podľa tabuliek. Stavať na nohy a prvé kroky robil v 8,5 mesiacoch a 9 mesačný už sám prešiel malý úsek, čo je pomerne skoro, odvtedy sa nezastavil. V noci sa chodím na neho pozerať, ako krásne toto dieťatko spinká, a čudujem sa, že leží. Od rána do večera je totiž vkuse v pohybe. Jednoducho normálne zdravé dieťa.
V mojom prípade pochybili až dvaja lekári, detská lekárka i neurologička. Obe spravili počas veľmi krátkeho vyšetrenia unáhlený záver. Chcem na ich obhajobu však napísať, že im to nezazlievam, nakoľko, ak je dieťatko naozaj zdravotne postihnuté, je potrebné podchytenie poruchy v skorý čas. V praxi sa stáva často presný opak a lekár zanedbá starostlivosť. Na moju obhajobu zase iba toľko. Rodiča, ktorý vychováva svoje dieťatko dokážu takéto unáhlené závery pripraviť o pokojný spánok na pekných pár mesiacov.
Môj inštinkt ma nesklamal. Skrátka aj lekár sa môže zmýliť. Zistila som, že svoje deti najlepšie pozná rodič, je s ním deň i noc, najskôr si všimne niečo podozrivé. Niektorí lekári však majú stále taký názor, že oni sú tu na diagnózu, a čo ja im do toho mám čo hovoriť.
Príhod s dieťatkom a lekármi som zažila viac, aj na bežnej pohotovosti, keď prišla obyčajná angína. Ale to už je iný príbeh.
Všetky lekárske výrazy v tomto článku sú spomínané z pohľadu rodiča, preto ich prosím neberte za odborné. Článok je o tom, že i lekár sa môže v diagnóze zmýliť. A o to viac Vás to zasiahne, keď ide o Vaše dieťatko.
